Začal som opäť cítiť

Ako zistíme, že necítime? Ako spoznáme, že nám niečo chýba? Hlavne keď to niečo je v našom vnútri?

Pred pol rokom som začal navštevovať rečnícky klub. Spätná väzba: “Je to monotónne, daj do toho viac emócií.” Moja odpoveď: “Ja to neviem… Moje emócie sú v rovine… ako rovná čiara…”

Čo som robil, keď som nemal emócie? Bol som strašne v mysli. Veľmi analyticky som vyhodnocoval veci. Hovorili mi: “Nemysli toľko!” ale ja som to jednoducho nevedel. 

Preto som išiel na One Brain terapiu za Jarom a Majkou do centra Uzdrav s veľmi jasným cieľom:

Chcem začať cítiť!

Hoci terapia trvala asi aj dve hodiny, ušla ako voda. Dopracovali sme sa k príčine – mojej traume z jedenástich rokov. Vtedy sme sa sťahovali z dediny do Žiliny. Stratil som všetko – mojich kamarátov, spolužiakov, príjemné prostredie okolo. V škole sa mi zhoršil aj priemer, už som nebol jednotkár. Bol som malý. Nevedel som, ako to riešiť. Podvedome som urobil obrovské rozhodnutie:

“Už nebudem cítiť. Radšej nebudem cítiť vôbec.”

Mal som vtedy len 11 rokov, ale toto rozhodnutie ma ovplyvňovalo až do dnes. Teraz mám 28 rokov. 

Po terapii som necítil rozdiel, ale povedali mi, že vyzerám omnoho lepšie. Prvé pocity na seba nenechali dlho čakať. Išiel som v aute, šoféroval otec. Obiehal. Uvidel som v diaľke auto v protismere a premohol ma strach. Auto sme obehli bezpečne. To je zvláštne:

Ako prvé sa objavili negatívne pocity ako strach

ale ani pozitívne pocity nenechali na seba dlho čakať. Začala sa mi páčiť hudba. Žijem hudbu. Užívam si ju. Mám z nej radosť.
Aj moje meditácie sa úplne zmenili. Už nie sú nútené, už aj z nich mám radosť. Cítim pri nich hlboký pokoj.
Zlepšili sa mi aj vzťahy. Už sa menej hádam s inými. Uvedomil som si, že nemám dôvod sa hádať, ale lepšie je spolupracovať.

Úplne sa mi zmenil život

Preto som sa rozhodol, že v terapiách budem pokračovať a prihlásim sa aj na kurz. Už teraz vidím výsledky, že to stojí za to 🙂

Róbert

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *